Kremnica, október 2005

Víkend 29-30.10.2005 sme sa zamerali na ešte bližšie spoznanie necestičiek v okolí Kremnice. V podstate po dlhom absťáku (od Rumunska 2005) to bola pekná akcia.

Zostava: Toyota LC120 2x (Michal a Toudy). 

Ubytovanie: v penzióne Soler (N48°42'19.56"; E18°55'34.51") aj s raňajkami. Oproti minulému roku podražel (330SK/osoba/noc+70Sk raňajky).

Prešli sme si ako pôvodné cesty, ktoré v tomto období boli mokré, čo preverilo autá a vodičov tak aj nové trasy. Pre jednu z LC120 to bola premiéra v teréne so všetkým čo k tomu patrí. Prvé drobné škody nevynímajúc (nejaké plasty či čo).

Zažili sme aj dobrodružstvo: pri jednej z lesných ciest sme narazili na železničné závory (N48°43'21.82"; E18°55'28.65"). Situácia asi takáto: trať bola celá situovaná v zátačke s tunelom. Na tom nie je nič prekvapujúce, iba len to, že boli uzamknuté petlicami. Dali sa však obísť a to v medzere medzi traťou a závorami. Najprv som išiel ja, Toudy (zobral som to klasicky predkom, najpr som sa však natrápil s vycúvaním sa na správne miesto,kde manipulačný priestor bol minimálny), potom Michal, avšak jemu sa nechcelo toľko manévrovať ako Toudymu. Zobral to metódou cúvania (zadku sa nejako nechcelo vyštverať cez koľajnicu) cez koľajnice, časť prechodu a zase cez koľajnice. Všetko síce malo rýchli spád uvedomujúc si, že hocikedy môže ísť vlak. Naše múdre mozgy usúdili, že vlak by nemal ísť, a prípadne že by aj vedel zastaviť. Totiž v miestnej dozorovni nebolo ani živej duše. Akonáhle však prešiel Michal koľajisko, tak asi po cca. 1 minúte (doslova a dopísmena) prefrčal miestny šinkanzen s dvoma vozňami. Mali sme šťastie. Nabudúce počkáme až na vlak, resp. použijeme metódu ucha ku koľajnici či ide vlak. Skrátka, troška neskôr, resp. malého problému na koľajisku tak Michalove auto nemá šancu.

Kremnica

Všetky trasy sú zaznamenané pomocou GPS a keď sa počasie náležite pokazí určite sem prídeme.