© toudy 2004
 



  Obrázok-náhľad
   
  Pondelok, 11. December 2017
Sviatok má Hilda
Turecký vrch...stratení

Turecký vrch...stratení   

Vo štvrtok 19.8.2004 (večer) sme len tak s Michalom vybehli pozrieť miesto kde nedávno Michal vyťahoval zapadnutých jaskyniarov. To miesto nazval "Zapadnuty".

Zostava: Nissan Pick Up, Toyota LC120. 

Pozreli sme to miesto...po prejdení asi 80m sme natrafili na šotolinovú cestu. Len tak sme tam jazdili po rôznych lesných cestách,... aj zvážnice sme našli...všetko bolo príliš suché na vylomeniny. Po daždi to musí byť jedna báseň. Michal ako prvý (mal GPS) to viedol a ja za ním v tom hroznom prachu...

Už sa zotmievalo a tak bol čas vypadnúť z lesa. Podľa GPS sme si to hasili na šotolinovú cestu. Aj hľa, závora. Naša púť von k ľudom skončila. Len 68m nás delilo od šotolinovej cesty k ľudským obydliam. Zámok na závore bol tak precízne chránený, že jedine autogénom by sa dal odstrániť-klobúk dole pred tým majstrom. Skúsili sme to iným exitom-bez úspechu. Konečný verdikt-pôjdeme na asfaltku a po nej snáď niekam prídeme. Michal po chvíli zavelí stop, ideme zle, otočiť sa. V tom sa z poza horintu z tmy objavili svetlá auta. Predtucha mi vravela, že to budú asi vojaci... A tuto, zjavila sa lesná stráž... Vykomunikovali sme si to, aj keď bolo vidieť, že sa im to nepáči, nám nakoniec poradili ako ísť preč. Pri opúšťaní vojenského priestoru, vojaci stojaci na bráne kukali ako puklice kde sme sa tu vzali...

Záver: troška sme zablúdili, no stálo to za to. Ponaučení sme opäť-vojenské priestory radšej vynecháme.

Turecký vrch
BoBo BoBo BoBo BoBo
BoBo BoBo LC90 LC90
LC90 LC90 LC90 LC90
LC90