Transylvánia, Transylvánske Alpy, Rumunsko 2005 

Expedícia sa konala 9.7 až 18.7.2005. Zloženie áut bolo z BA, DS, ZA. Všetko to boli už skúsení Draculeskovia, preto by som sa im chcel poďakovať a hlavne Peťovi ako organizátorovi za ich výdrž a trpezlivosť. My (Michal s TLC120 a ja) ako nováčikovia sme neboli na príťaž, ba naopak.

Pre mňa ako prvé prekvapenie bola Maďarsko-Rumunská hranica. Otravné cigánčatá sú ako muchy. Netreba si ich všímať, potom nedajú pokoj. Občianko otravoval, otravoval až dostal vyžuvanú žuvačku, ktorú na môj údiv dal do svojich úst a žuval ďalej. Bomba. Pomyslel som si, že to je hrúza, čo bude ďalej. Ďalej to bolo v pohode, ľudia sú príjemní, ochotní poradiť, ceny pre našinca sú lacné, napr. nafta cca. 30,5 až 31,8 Sk/liter (zaleží kde sa tankuje), chlieb (a veľmi dobrý) cca. 15Sk a pod. Poznanie: nabudúce si určite nebudem brať toľko jedla ako teraz, všetko sa tam dá kupiť a je to zdravé. Odskúšané. Kurz bol 100€ to zodpovedá 3 400 000 Lei.

Podľa počasia by som ju kľudne nazval "Dažďová", totiž od soboty do stredy rána vytrvalo lialo. Teplota sa nad ránom pohybovala okolo 10C.

Niektorí z výpravy (8 áut) prebývali v Maggiolinach, niektorí len tak v spacákoch a zopár jedincov v stanoch ako my. V podstate išlo o zmapovanie nových trás na budúce jazdenie (Muntii Suhard, Muntii Rodnei, Omuluj, Cirlibaba, Maramureš, Romuli, Prislop, Borša). Rozbahnené a podmočené pláne boli na dennom poriadku. Samozrejme na prvom mieste bola naša bezpečnosť a potom aj našich áut.

Prostredie je nádherné, však o tom svedčia aj fotky (pripravujem aj DVD), za povšimnutie aj zdolanie sedla vo výške 1840 m.n.m. Vyššie sa nám zatial nepodarilo, možno nabudúce.

My sme s Michalom museli (pre našu bezpečnosť a auta tiež) pre poruchu TLC120 (nie našou vinou sa utrhli 3 štifty) vo štvrtok ráno opustiť výpravu s nádejou, že snáď sa neskoro večer vrátime naspäť, no tento sen sa po zopár telefonátoch do úžasného hotline Toyota servisu rozplynul ako gáfor. Škoda, etapy vo štvrtok a v piatok boli najdrsnejšie čo sa týka výdrže áut (však dostali na ...) a ľudí.

Zážitkov je veľa, preto fotky a video budú hovoriť sami za seba. Foto (Michal fotil) je napríklad tu.

Určite tie najlepšie zábery budú v septembrovon čísle OffRoad SK o čo sa určite zaslúži dvojica Pišta-Stano na červenom Nissane PickUp.

Takže nabudúce, DRUM BUN.

Transylvánia-Rumunsko 2005